Iónový polarizačný prístroj – ionimax – je zariadenie na úpravu vody, ktoré zabraňuje tvorbe vodného kameňa, pomáha pri jeho odstraňovaní a má množstvo ďalších výhod.
O samotnej ionizácii sa hovorí čoraz viac. Počuli ste už o ionizačných vysávačoch, čističkách vzduchu, ionizačných fénoch, alebo čističoch pleti? Viete si predstaviť ionizované prostredie? Je to, akoby ste boli blízko vodopádu, alebo cítili príjemné ovzdušie po búrke. Toto je ionizované prostredie. A predstavte si, že voda ktorú pijete a používate môže mať tiež tieto prejavy a vlastnosti.
Podstatou fyzikálnej úpravy vody je „prenos“, alebo „uloženie“ voľného elektrického náboja na jednotlivé molekuly vody, ktoré sa v dôsledku toho spolarizujú (jednotne orientujú). Tento efekt má za následok zmenu tvaru rozpustných pevných látok vo vode tak, že už nevytvoria kryštalickú mriežku, pretože majú rôzny tvar a veľkosť. Takže sa tvrdý vodný kameň nevytvára. Keď dôjde k zrážaniu, vznikne len mäkké, ľahko odstrániteľné bahno – kal.
Ionimax je unikátny systém úpravy vody, jednoducho “rúrka”, ktorá rozbije vodný kameň, dodá vode vitalitu, zdravie, čistotu, šetrí vašu peňaženku, spotrebiče, prírodu. Pracuje bez obsluhy a údržby, bez použitia el. prúdu a bez chémie. Jeho životnosť, v bežných podmienkach, je minimálne 10 rokov. Voda si zachováva všetky výživné látky, vrátane minerálov. Prístroj nezavadzia, ani nenarušuje dizajn vášho domova.
Ionimax pozostáva z prietokového telesa, ktoré má vstupný a výstupný otvor. V tomto telese sú umiestnené najmenej dve elektródy. Obidve sú z navzájom rôzneho elektricky vodivého materiálu. Pretekajúca voda vytvára s týmito elektródami galvanický mokrý článok. Elektrické napätie tohto článku stačí na to, aby sa molekuly pretekajúcej vody spolarizovali.
Veľkosť tohto napätia je v rozmedzí 0,6 – 0,8 V. Toto napätie je závislé od elektrickej vodivosti vody. Tento jav je možné využívať pri vodách o vodivosti 50 – 2 000 uS/cm2, čiže pri bežných vodách, u ktorých je obsah solí od 50 do 2 000 mg/l.
Prechodom vody pomedzi tieto elektródy dochádza k javu, keď soli vápnika (Ca2*), horčíka (Mg*), železa (Fe2*, 3*), ktoré sa vo vode nachádzajú ako uhličitany, sírany a chloridy, sa rozkladajú (disociujú) na hydroxidy. Dôsledkom je, že takéto častice strácajú svoju schopnosť vytvárať kryštalické nánosy v potrubiach, boileroch, výmenníkoch tepla atď.